Váš HDD alebo SSD úložiská prestali fungovať. Disk sa neroztočí, flashové úložisko sa v rámci operačného systému či BIOSu ani nezobrazuje. Všetko vyzerá ako keby ste mali dáta na tehle. Nič ale nie je stratené a obvykle je možné všetko získať späť a súbory kompletne zachrániť.

Hardvérového poškodenia úložiska môže mať mnoho prejavov. HDD môže vydávať rôzne zvuky, ako napríklad cvakanie, chrčanie, či bzukot, sprevádzajúci márnu snaha o roztočenie, alebo sa takisto môžu vyskytnúť rôzne záseky pri čítaní alebo zápise.

Možná je aj kompletná nefunkčnosť. Ak sa SSD ani HDD vôbec neprihlási a v rámci operačného systému či BIOSu sa javí, akoby ani vôbec nebol pripojený, ľahko podľahnúť dojmu, že dáta sú preč.

Fotografia HDD a SSD s rozhraním SATA a NVMe SSD pre slot m2
/Foto: Maksym Yemelyanov/

Doposiaľ sme sa v tejto sérii článkov venovali záchrane dát z funkčných úložísk. Išlo o obnovu zmazaných dát z koša, záchranu dát z naformátovaných diskov, alebo obnovovanie stratených partícií, pri ktorých sa disk chová ako nenaformátovaný.

Programy na obnovu dát sú pravdaže užitočné len vtedy, pokiaľ obsah samotného úložiska môžu čítať. Pomôžu vám teda v prípade problémov, ktoré sa stali na úrovni súborového systému.

Ak HDD, SSD či iné úložisko obsahuje hardvérovú chybu a vôbec sa nezapne alebo mu chyba bráni v spojení so zvyškom počítača, softvér je vám v danom okamihu zbytočný.

Charakterom týchto fyzických problémov je, že bez ich odstránenia nemôžete dáta obnovovať a ani by ste to nemali skúšať (poškodené úložisko ich totiž môže pri snahe o čítanie nevratne poškodiť). Drvivá väčšina hardvérových problémov si preto pri záchrane dát vyžaduje odborný zásah človeka, ktorý naozaj vie čo robí. Existujú však aj výnimky, kedy je laická záchrana možná a bezproblémová, pričom sa pozrieme aj na tieto prípady.

Vyberanie 2,5″ pevného disku z nefunkčného notebooku /Foto: iFixit/

Problematiku poškodenia úložísk si netreba zamieňať s prípadmi, kedy je funkčný HDD alebo SSD len uväznený v nefunkčnom zariadení.

Ak máte napríklad notebook, ktorý sa nezapne z dôvodu spáleného napájania, poškodenej základnej dosky a podobne, jeho úložisko sa problému nijako neúčastní a jeho dáta je tak možné „zachrániť“ svojpomocne, pričom to zvládne naozaj každý.

CHCETE ZACHRÁNIŤ DÁTA ALEBO ZACHRÁNIŤ ÚLOŽISKO?

Pri akejkoľvek záchrane dát z hardvérovo poškodeného disku pamätajte na to, že sa musíte rozhodnúť či chcete zachrániť dáta alebo naopak uplatniť reklamáciu.

Nie je možné robiť obe veci zároveň.

Ak budete úložisko reklamovať, tak o dáta nevyhnutne a definitívne prídete, pretože zariadenie ktoré reklamujete sa vám nazad nikdy nevráti. Pokazené úložisko sa v rámci reklamačného riešenia nikdy neopravuje a vždy je vymenené za iné.

V momente ako to nastane si to už nebudete môcť rozmyslieť. V rukách už budete držať nový prázdny disk alebo vrátené peniaze, pričom vaše pôvodné úložisko bude čakať niekde na likvidáciu alebo už bude zlikvidované.

Ak naopak budete zachraňovať dáta, pri tomto procese nevyhnutne prídete o možnosť uplatnenia reklamácie, pretože v prípade hardvérových chýb dochádza vždy k fyzickému zásahu do zariadenia.

Záchrana dát z poškodených úložísk je obvykle plne úspešná, pretože poškodenie sa v drvivej väčšine prípadov týka inej súčiastky úložiska, než fyzického nosiča dát. V mechanickom disku môže ísť napríklad o jednotlivé čipy ovládacej elektroniky, poškodenie čítacej alebo zapisovacej hlavy, alebo nefunkčný motorček, ktorý roztáča diskové platne.

V prípade SSD môže ísť napríklad o poškodenie radiča a inej elektroniky a takisto napríklad o prerušené spoje pamäťových NAND flash čipov so základnou doskou disku. Vo všetkých týchto prípadoch teda dáta čakajú nepoškodené na svojom mieste, kým úložisko nezačne zas fungovať a k dátam budete mať zas prístup.

Pamätajte však na to, že tieto typy opráv sa vykonávajú len za účelom záchrany dát. Žiadne špecializované stredisko vám nevráti „opravený disk“ s vašimi dátami. Úložisko sa sfunkčňuje len dočasne, aby bolo možné dáta transportovať inam.

Svoje zachránené dáta teda dostanete napálené na optických médiách, alebo uložené / prekopírované na novom disku, ktorý si prinesiete alebo zaplatíte.

AKO SA VLASTNE DÁTA ZACHRAŇUJÚ, KOĽKO TO STOJÍ A ČO K TOMU TREBA?

Mnoho ľudí zaskočí to, že v prípade fyzicky poškodených úložísk sa vždy radí návšteva strediska na záchranu dát, namiesto vlastnoručnej práce.

Nie je to myslené zle.

Nikto vám nebráni v tom, aby ste sa dáta z fyzicky poškodených úložísk snažili zachraňovali sami. Problémom je, že daný akt vás NEVYHNUTNE BUDE STÁŤ PENIAZE, bez ohľadu na to či ho bude robiť svojpomocne alebo nie.

Fotografia rozobratého pevného disku s vybratým ramenom s čítacou a zapisovacou hlavou v popredí.
/Foto: Ambiento/

A keďže samotná záchrana je technicky náročná a vyžaduje značné znalosti, je lepšie keď ju robí niekto, kto to nerobí prvý krát a kto vie, aké problémy môžu pri danom procese nastať.  

Pretože kým v prípade softvérovej straty dát, súvisiacej so zmazaním súborov či naformátovaním je možné použiť softvér, ktorý je zdarma, pričom ak sa vám záchrana nepodarí, stále ju máte možnosť zveriť niekomu skúsenejšiemu, tak v prípade hardvérových problémov to neplatí. Nielenže v ich prípade svojpomocná snaha o záchranu nikdy nebude zadarmo. Ak sa vám zároveň nepodarí, často môžete situáciu zhoršiť tak, že sa už nepodarí ani špecializovanému stredisku.

Nasledujúci text vám prezradí, čo vlastne platíte, prečo nevyhnutne musí stáť daná obnova toľko a toľko peňazí a ako daná oprava prebieha. Môžete tak zhodnotiť, koľko by ste ušetrili, keby ste sa o záchranu pokúsili na vlastnú päsť.

ČO JE POTREBNÉ ZAPLATIŤ PRI POŠKODENÍ ELEKTRONIKY?

Jednou z častých porúch HDD ale aj SSD je poškodenie riadiacej elektroniky. Ide o dosku s obslužnými čipmi a napájacou sústavou úložiska, ktorú často môžete aj vidieť z jeho spodnej strany. Spálenie alebo nefunkčnosť tejto elektroniky sa obvykle prejaví tak, že disk sa javí ako nepripojený alebo celkom nefunkčný.

Oprava sa doslova vykoná tak, že servisné stredisko zoženie funkčnú elektroniku z totožného disku, starú vymontuje a odpojí, namontuje novú a disk spustí.

Tieto dosky s elektronikou sú prakticky pre každý disk iné a navrhované zvlášť. Existuje mnoho zdrojov, kde tieto dosky je možné nakupovať, pričom môže ísť o celkom nové súčiastky od výrobcu, alebo zozbierané súčiastky zo starých a vyradených diskov.

Fotografia e-shopu s rôznymi doskami plošných spojov obslužnej elektroniky pre rozličné pevné disky.

Túto dosku je nutné kúpiť a zaplatiť. Kým u niektorých modelov môže ísť o dobre dostupný artikel, z populárneho modelu HDD, dostupný za pár eur, v iných prípadoch je zháňanie komplikovanejšie a existujú aj prípady, kedy ide o raritu, ktorá sa podarí zohnať až niekde na opačnom konci sveta na nejakom zapadnutom on-line bazáre.

Začínate teda už s tým, že zaplatíte dosku a poštovné. Tam ale oprava nemusí končiť. Často krát je doska síce totožná, ale výrobca v priebehu času menil napríklad firmvér, takže váš model má inú verziu a disk sa s novou doskou nespustí alebo nefunguje dobre.

V takomto prípade servisný technik musí prefleshovať správnu verziu firmvéru, pokiaľ je to možné, alebo prepájkovať rovno čip z firmvérom odobratý z vášho poškodeného úložiska. Niektoré disky dokonca majú v EPROM pamäti uložené aj dáta o svojej kalibrácii a keďže tie môžu byť rozdielne aj kus od kusu, je v takomto prípade nutné skopírovať aj jej obsah. V niektorých prípadoch môžu byť totiž kalibračné údaje z časti uložené aj na dátových platniach a nesúrodosť medzi platňami a EEPROM môže zapríčiniť poškodenie dát.

Fotografia bazáru s predajom rozličných dosiek elektroniky pre rôzne modely pevných diskov

Často krát, najmä pri elektrickom poškodení skratom, môže byť poškodenie hlavnej riadiacej elektroniky sprevádzané aj poškodením malej vnútornej elektroniky, umiestnenej na ramenách v rámci zväzku čítacích a zapisovacích hláv (takže je potrebné zohnať a vymeniť aj tú).

Z týchto dôvodov záchrana dát z diskov s poškodenou elektronikou obvykle začína niekde na úrovni 100 až 150 eur, pričom v niektorých prípadoch môže narásť (hlavne v súvislosti s poškodenou vnútornou elektronikou) na 200 až 300 eur, výnimočne až na 400 eur.

ČO JE POTREBNÉ ZAPLATIŤ PRI UTRHNUTÍ HLÁV A POŠKODENÍ MOTORU HDD?

Komplikovanejšie a finančne náročnejšie sú poruchy hláv a motorčeku. Rameno disku zachádza medzi jednotlivé platne pričom na mikroskopickom vzduchovom vankúši pláva s hlavami nad ich povrchom.

Pokiaľ hlavy prestanú fungovať, alebo sa pri páde HDD na zem dokonca utrhnú, je nutné ich vymeniť, pričom podobne ako v prípade s elektronikou ide o súčiastku, ktorú treba objednať a skrátka zaplatiť. Výmena, konfigurácia hláv a osadenie ramena je komplexnejšia činnosť, obzvlášť ak sa doplní o nutnosť opráv s katastrofickým utrhnutím pôvodnej hlavy, ktorá poškriabala dátové platne.

Rameno s čítacími a zapisovacími hlavami zasunuté medzi dátové platne pevného disku /Foto: Christian Jansky/

V prípade poškodenia motorčeka, ktorému sa obvykle zadrú ložiská, alebo sa elektricky spáli, sa záchrana dát nezaobíde bez fyzického vybratia alebo presunu dátových platní. Motorček ktorý ich roztáča je umiestený pod týmto zväzkom a ak ho chceme vymeniť, musíme použiť nielen identický model, ale hlavne zabezpečiť, aby bol transport platní bezchybný. Bežný disk totiž obsahuje niekoľko platní umiestnených nad sebou, pričom dáta na ne zapisuje kolmo v rovnaký moment.

Ak by ste platniam len uvoľnili svorku, vzájomne by sa jedna k druhej pohli a o dáta by ste nevratne prišli. Len niekoľko nanometrov veľké bity by už totiž prestali byť vzájomne nad sebou a pripomínalo by to náhodné zamiešanie rubikovej kocky s tisíckami miliárd dielikov. Pri presune platní na iný motor, respektíve do nového tela disku sa používa špecializovaný zverák v tvare tubusu, ktorým sa všetky platne naraz objímu, zovrú a zdvihnú bez vzájomného pohybu.

Motor pevného disku, na ktorý sa osádzajú dátové platne a celkom vpravo uzatvárajúca svorka, ktorá platne drží
Presun platní pevného disku zovretím do tubusu /Foto: Don J Anderson/

Výmena ramien, čítacích a zapisovacích hláv, či motoru je finančne i technicky náročná a treba počítať s tým, že záchrana dát v týchto prípadoch začína na cenách 300 až 400 eur, pričom sa môže podľa stupňa zložitosti a dostupnosti náhradných dielov vyšplhať až na 700 až 800 eur, v raritnejších prípadoch aj na viac.

ČO JE POTREBNÉ ZAPLATIŤ PRI ČIPOVOM POŠKODENÍ SSD?

Hardvérové poškodenia polovodičových úložísk ako je SSD môžu byť takisto komplikovaného rázu. Poškodený môže byť hlavný radič, čipy s firmvérom alebo samotné pamäťové NAND flash čipy.

Kým v prípade prvých dvoch menovaných môže dôjsť napríklad k spáleniu, kedy je čipy potrebné prepájkovať za identické, vo všetkých prípadoch môže nastať predovšetkým strata spojenia z dôvodu zlyhania BGA spoja.

Ten je tvorený množstvom rozstavených guľôčok, ktoré spájajú jednotlivé kontakty čipu s obslužnou elektronikou a rozhraním a pokiaľ pod vplyvom opotrebovania materiálu prasknú, čip stráca schopnosť pracovať.

Mikroskopické prasknutie BGA spoja pamäťového čipu SSD
Mikroskopické prasknutie BGA spoja pamäťového čipu SSD

Vo výsledku je tak nutné urobiť reflow (nové pretavenie), alebo kompletný reball, pri ktorom sa čip odpájkuje, odoberie, očistí a pomocou špecializovaného stroja sa osadí na nové guľôčky, ktoré sa roztavia a kontakty sa znova vytvoria.

Ceny týchto úkonov obvykle začínajú na 250 eurách, pričom podľa toho, koľko čipov je poškodených a ako náročný je celý proces sa môže záchrana dát vyšplhať až na 500 eur, v raritnejších prípadoch až na 700 eur.

PREČO JE CENA VŽDY ZNÁMA AŽ PO DIAGNOSTIKE?

Keďže pri opravách je nutné obvykle objednávať a teda platiť jednotlivé súčiastky, cena sa vždy nevyhnutne líši podľa toho, aký model HDD alebo SSD prinesiete. Na cenu vplýva to, ako veľmi bol daný model úložiska rozšírený, ako je starý, aký typ jednotlivých mechanizmov používa, ako sú komplexné a podobne, pričom do všetkého sa pravdaže prejaví aj samotný charakter poškodenia, či už ide o elektroniku, hlavy alebo motor.

Technik v stredisku na záchranu dát sa skrátka vždy musí najprv pozrieť na to, čo je vlastne pokazené a koľko dané súčiastky stoja a ako ľahko/ťažko sa dajú zohnať.

Ak je k záchrane potrebný prakticky kompletný disk, do ktorého sa dátové platne vložia, len ťažko môžete očakávať, že by záchrana bola lacnejšia, než samotný disk ktorý je k tomu potrebné zakúpiť.

Cenu sa však vždy dozviete bez toho, aby ste ju museli zaplatiť.

Firma si od vás vezme zariadenie na analýzu a následne vám cenu po pár hodinách či dňoch oznámi (napríklad 600 eur), pričom bude len na vás, či ju akceptujete.

Ak cena bude pre vás priveľká, pokrčíte ramenami a zariadenie si odnesiete domov. Firmy obvykle diagnostiku nijako neúčtujú, takže overenie toho či dáta je alebo nie je možné obnoviť vás nestojí ani cent.

Ak naopak cenu akceptujete, zaplatíte ju až v momente, ako dostanete do ruky obnovené dáta. Ak by sa objednaná obnova dát z nejakého dôvodu nepodarila, opäť neplatíte nič, bez ohľadu na to, že servisné stredisko malo s daným pokusom o obnovu konkrétne náklady.

Pamätajte na to, že mnoho firiem má rôzne spoplatnenú aj časovú akútnosť záchrany. Bežná doba procesu záchrany dát je na úrovni 1 až 3 týždňov. Ak by ste dáta potrebovali zachrániť akútne, mnoho firiem vám často vyhovie a vykonajú záchranu v rozsahu 12 až 48 hodín, avšak naúčtujú si za to pokojne aj 100 % cenovú prirážku.

Treba počítať aj s tým, že v prípade hardvérových problémov často nie je možná blesková záchrana. Už len z toho dôvodu, že potrebné náhradné súčiastky treba zohnať a doručiť do strediska ako takého, čo obvykle 1 až 2 dni trvá samo o sebe. Aj keď firmy často majú veľkú kolekciu svojich súčiastok a diskov, neznamená to, že majú presne váš model.

AKÉ HARDVÉROVÉ PROBLÉMY JE MOŽNÉ OPRAVOVAŤ SVOJPOMOCNE?

Ako sme spomenuli v úvode článku, nie vždy je potrebné pri záchrane fyzicky poškodených zariadení navštevovať stredisko na záchranu dát.

Vždy pamätajte na to, že nefunkčný notebook, desktop, NAS či napr. aj herná konzola neznamená, že je nefunkčný aj HDD alebo SSD v jeho útrobách.

To isté platí aj pre externé disky s rozhraním USB, ktoré sa často skladajú z dvoch samostatných častí. Prvou je externý obal z plastu alebo hliníku, v ktorom sa nachádza malá doska s prevodníkom USB na SATA, konektory a obvykle aj nejaká informačná dióda. Druhou časťou je štandardný 2,5“ pevný disk s rozhraním SATA, bežne používaný aj v notebookoch.

Ak disk po pripojení k počítaču nevidíte medzi pripojeným hardvérom alebo sa nedarí žiadny pokus o komunikáciu s ním, neznamená to hneď, že je poškodený samotný pevný disk. Rovnako môže byť poškodený aj USB prevodník, čo je pre vás relatívne dobrá správa (v rámci možností). Každý box externého disku je totiž možné otvoriť a disk z neho vybrať.

Obvykle postačí odobratie niekoľkých skrutiek, alebo odtlačenie plastových západiek. Zalepenie, ktoré by si vyžadovalo prácnejšie otvorenie násilím, je zriedkavejšie. Vybratý disk môžete pripojiť do útrob akéhokoľvek stolného počítača, tak ako bežný interný SATA disk.

Ak stolný počítač nemáte, dá sa použiť aj notebook. Pripojenie je trochu menej pohodlné, pretože notebooky majú obvykle len jednu SATA pozíciu pre disk a musíte teda ten stávajúci dočasne vybrať, čím obvykle odoberiete aj operačný systém. Funkčnosť disku teda musíte overiť spustením Live verzie operačného systému z optického média alebo USB kľúča.

Ak disk funguje, problém na strane USB prevodníka ste potvrdili a stačí keď si kúpite nový externý box HDD. Nájdete ho prakticky v každom e-shope s komponentmi počítačov, pričom obvykle začína už na cenách 8 eur.

Externý USB box pre pripojenie 2,5″ pevného disku s rozhraním SATA

Žiaľ, použitie SATA rozhrania nie je v externých diskoch nevyhnutné a čoraz častejšie sa kvôli zmenšovaniu rozmerov a zlacňovaniu výroby stretnete aj s diskami so špeciálne navrhnutou elektronikou, ktorá má priame USB rozhranie. Externý box potom nemá žiadny prevodník a o všetko sa stará upravený USB disk, bez SATA konektorov. Možnosti máte vtedy také, ako v prípade, že zistíte že interný SATA disk nefunguje ani po pripojení bez boxu. Chyba sa musí týkať už jeho a musíte kontaktovať stredisko záchrany dát.

Používateľky riešiteľné sú aj prípady, kedy vám notebook či desktop doslúži a skrátka sa už vôbec nezapne. Aj v tomto prípade je obvykle problém spôsobený niečím celkom iným, než úložiskom (napríklad nefunkčnou základnou doskou alebo napájacím zdrojom) a disk sa dá v oboch prípadoch vybrať a pripojiť k inému počítaču. To obvykle platí aj pri pomerne nepríjemných nehodách, ako napríklad vtedy, keď si nedopatrením notebook polejete nejakým nápojom a ten sa po nepríjemnom zápachu okamžite odmlčí.

Ak notebook znefunkčníte pádom z výšky, pričom sa odlomí napríklad displej alebo rozbije jeho telo, tak v prípade že šlo o vypnuté zariadenie, stále je takmer isté, že disk je v poriadku. Horšie je to v prípade, ak došlo k pádu pri zapnutom zaradení, pretože hrozí, že došlo k poškodeniu nezaparkovaného ramena a dokonca aj dátových platní po údere hlavičiek. Nemusí to tak ale byť vždy a disk často po presunutí do iného počítača normálne funguje a žiadna obnova dát vlastne nie je potrebná.

Prečítajte si aj ďalšie články o záchrane dát z tohto seriálu:

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.