Otázka čitateľa: V mojom hernom desktope sa nazhromaždilo už dosť prachu a plánujem jeho vyčistenie. Najprv som skúšal vnútro počítača len opatrne vysávať, avšak väčšina prachu je na komponentoch nalepená, takže pri vysávaní sa síce vrstva stenčí, ale celkom neodstráni. Všimol som si, že v e-shopoch sa predáva stlačený vzduch, ktorý na čistenie slúži a chcel by som sa spýtať, ako sa pri čistení s ním vlastne správne postupuje. Stačí, keď si kúpim jednu plechovku? Vydrží to na jedno čistenie, alebo aj na viac?

Pri čistení počítačov od prachu je vhodné dodržiavať niekoľko základných zásad, ktoré sa odvíjajú od metód, ktoré pri čistení používate.

Prvý krok: Tou prvou a najzákladnejšou, ktorá platí pri čistení desktopov aj notebookov je, že počítač vždy čistíme odpojený od elektrického prúdu. V prípade desktopu ide o vypojenie napájacieho kábla zo zásuvky a pri notebooku aj o vybratie batérie. Po tomto odpojení od prúdu je ešte aj vhodné stlačiť tlačidlo napájania/štartu. Hlavne pri desktopoch si všimnete, že ventilátory sa na zlomok sekundy ešte pohnú, pričom sa vybije nazhromaždený náboj v kondenzátoroch.

Pri čistení počítačov môže byť problémom aj statická elektrina, ale ľudia toto ohrozenie preháňajú, a to často až do úplne absurdných výšin. Ak sa pri čistení nečešete ani si nevyzliekate sveter, obvykle postačí, ak sa pred prvým kontaktom s komponentmi dotknete niečoho vhodne uzemneného, ako napríklad kovovej zárubne, radiátora a podobne, čím sa uistíte, že príslovečne „nekopete“.

Druhý krok: Ak je počítač veľmi zaprášený, je vhodnejšie ho čistiť na verande domu či na balkóne bytu. Vyhnete sa tak fúkaniu prachu okolo na nábytok a iné predmety v domácnosti. Čistenie však nie je problém ani v interiéri, ak to nerobíte hlava-nehlava.

Základom je, že najväčšiu vrstvu prachu, ktorá je obvykle nazhromaždená na dne skrine desktopu a na vodorovných plochách, ako napríklad na zdroji či pevných diskoch a SSD, zotriete antistatickou handričkou. To je omnoho efektívnejšie, ako sa snažiť ten najväčší prach nasať vysávačom (tým nasajte len nános z prípadného prachového filtra), či ho rozfúkať ústami či stlačeným vzduchom všade okolo.

Rovné plochy týmto vytriete kompletne do čista, bez toho aby ste prach rozvírili. Handričkou nemá zmysel sa dotýkať „strapatých“ komponentov, ako základnej dosky či grafickej karty. Nevyčistíte tak nič a iba hrozí, že sa textília zachytí o výčnelok a ohnete či vytrhnete kondenzátor alebo niečo iné. Okrem rovných plôch sa však dá s ňou dobre vyčistiť aj dátová a napájacia kabeláž.

Keďže handrička je často malá, pomerne dobre sa z nej dá nelepený prach odstrániť nie prášením z okna, ale nasatím do hadice vysávača, pričom ju budete držať prstami, aby neskončila v jeho útrobách.

Tretí krok typu A: Najhlavnejším dôvodom čistenia je obvykle spriechodnenie ventilátorov CPU, GPU a napájacieho zdroja, aby sa dosiahla čo najväčšia efektivita chladenia a zníženie hluku. Na tento účel často ľudia siahnu po stlačenom vzduchu v plechovke, alebo po kompresore.

Tieto metódy však majú mnohé nevýhody a riziká a je vhodné si ich byť vedomý. V prípade stlačeného vzduchu si každý všimne v prvom rade cenu. Plechovka v objeme 400 ml sa pohybuje v rozmedzí 4 až 8 eur, čo vzhľadom na malý počet použití a účinok nie je málo. Ak s ňou budete čistiť len konkrétne komponenty, ako chladič CPU a GPU, vydrží vám na niekoľko použití (5 až 10). Ak ale plánujete vyfúkať kompletne celý desktop, a to naozaj dočista, je možné, že ju miniete na jeden pokus. Aj z tohto dôvodu sa v servisoch používa na čistenie kompresor, pretože pri kupovaní jednorazových plechoviek by podnik zrejme zbankrotoval.

Ak do počítača fúkate vzduch pod silným tlakom, alebo ho pod silným tlakom nasávate, je veľmi dôležité, aby ste prstom vždy pridržali konkrétne ventilátory CPU, GPU, zdroja alebo skrinky. Stačí pri priblížení prúdu vzduchu chytiť lopatku prstom a ak sa k nej nedostane (napríklad kvôli mriežke zdroja), tak ju zastavte nejakým tenším predmetom. Je to z dôvodu, že bez pridržania silný tlak roztočí ventilátor do opačného smeru, alebo do veľmi vysokých otáčok, na ktoré nie je navrhnutý, následkom čoho sa poškodzuje a nadmerne opotrebováva jeho ložisko. Výsledkom je, že ventilátor sa stane hlučnejším, či dokonca sa rovno zasekne.

Čistenie útrob počítača stlačeným vzduchom je nutné vykonávať niekoľkými krátkymi fúknutiami v rozmedzí 1 až 2 sekúnd. Mnoho ľudí to netuší a z plechovky fúkajú vzduch niekoľko sekúnd, čím nádoba extrémne schladne a dôjde k strate všetkého tlaku (následne treba počkať, kým sa plechovka ohreje). To je často sprevádzané vytrysknutím skondenzovanej tekutiny na komponenty, ktoré je o to väčšie v prípade, že plechovku nahnete do inej ako priamo vertikálnej polohy. Ku skondenzovaniu dochádza okamžite aj vtedy, ak sa s koncom hadičky priblížite 1 až 2 centimetre k prekážke, v snahe získať väčší tlak. Výsledkom týchto operácií je nielen nepríjemne podchladená ruka, ale hlavne nebezpečne vlhký hardvér, takže treba pred zapnutím počítača čakať dostatočne dlhú dobu, kým všetko vyschne.

Nebezpečné môže byť takisto čistenie kompresorom. Pri fúkaní silným tlakom totiž treba byť dostatočne ďaleko (niekoľko desiatok centimetrov). To síce stačí na prečistenie rebrovania chladičov, ale mnoho ľudí si všimne, že jemný nalepený prachový povlak z komponentov nemizne, takže ústie hadičky priložia veľmi blízko. Ak je tlak prisilný, môže ohnúť či poškodiť spoje kondenzátorov a takisto slotov, či v extrémnych prípadoch ich rovno odtrhnúť.

Tretí krok typu B: Pre mnohých bude prekvapením, že počítač sa dá rýchlo a  precízne vyčistiť aj bez použitia stlačeného vzduchu alebo kompresora. Stačia k tomu dva či tri druhy maliarskych štetcov, s prírodnými nestatickými vláknami, ktoré uplatníte na komplikované miesta konštrukcie, teda základnú dosku, PCB grafickej karty a rebrovanie chladiča (potom keď rovné miesta skrinky, diskov či zdroja pretriete handričkou).

Obvyklá predstava je, že čistenie štetcami je babračka a zaberie veľa času. V skutočnosti však trvá veľmi krátko a je dokonca často aj rýchlejšie a účinnejšie, než čistenie stlačeným vzduchom. Prach, vrátane spodnej nalepenej vrstvy sa odstraňuje okamžite prakticky jediným ťahom a vlákna sa pri zatlačení dostávajú aj do zákutí, bez obavy, že sa komponenty poškodia, pretože vytvárajú prakticky nulový tlak.

Vhodné je na úvod použiť guľatý mäkký štetec a zostávajúce miesta, ktoré sa nepodradilo vyčistiť, opatrne dokončiť tenkým plochým alebo špicatým štetcom. Hlavne pri rýchlom úvodnom zametaní veľkým štetcom bude prachu požehnane, a preto je vhodné si druhou rukou pridržať napríklad hadicu zapnutého vysávača, aby rozvírený kúdol nasal. Ku komponentom sa približovať nemusí. Stačí aby nasával vzduch okolo plný prachu.

Stlačený vzduch už následne použite tam, kde sa štetec naozaj nedostane, ako napríklad pod zakrytované rebrá chladiča grafickej karty.