Otázka čitateľa: Rád by som sa opýtal, aké komponenty sa dajú vymeniť v all-in-one počítačoch. Viem, že je to pamäť a pevný disk, ale je možné vymeniť aj základnú dosku, procesor a najmä grafickú kartu? Dá sa napríklad použiť nejaká základná doska s PCIe slotmi, kde by som osadil tú klasickú, alebo je nutné voliť len medzi tými mobilnými (notebookovými) typmi, ktoré sa v týchto počítačoch prioritne používajú? Skúšal som hľadať odpovede v internetových diskusiách, ale sú veľmi rôzne a často protirečivé. Neviem teda, aká je pravda.

To, že ste narazili v tejto súvislosti na rôzne, často protirečivé odpovede, nie je vôbec nezvyčajné. Práve naopak dá sa to očakávať a priamo to súvisí s tým, čo to vlastne all-in-one počítač je. Nejde o nejaký konkrétny model, ale o základný výrobný formát, pričom z podstaty ide o rovnaký typ slova, ako je napríklad „notebook“.

Vaša otázka je teda v štýle „aké komponenty sa dajú vymieňať v notebooku“, pričom odpoveď je pravdaže – ako v ktorom. Kým v niektorých modeloch sa dá vymeniť naozaj veľa, pretože výrobca s tým ako-tak počítal a zariadenie na to pripravil, v iných sa nedá vymeniť prakticky nič. Dnes už nie je nič nezvyčajné, ak niektorý výrobca z dôvodu šetrenia nákladov a priestoru nepoužije samostatné moduly operačnej pamäte, ani SSD úložiská a ich holé čipy priamo spájkuje k telu základnej dosky.

All-in-one počítač od firmy HP zvonku
All-in-one počítač od firmy HP zvonku

Označenie „all-ine-one počítač“ (všetko v jednom) sa dnes v drvivej väčšine prípadov týka zariadení, pri ktorých je všetok hardvér osadený do tela „monitora“. Od slova ako takého nemôžete čakať žiadnu konkrétnosť, rovnako ako od slova „notebook“ nemožno očakávať nič iné, než hardvér počítača osadený do tela klávesnice, súčasťou ktorej je batéria a displej na pánte.

To, že v all-in-one počítačoch sú hardvérové komponenty osadené do tela monitora dáva limity z hľadiska priestoru a teda aj chladenia, z čoho vyplýva, že v tomto segmente sa prakticky používa notebookový hardvér, ktorý rieši rovnaké problémy. Všetky komponenty vlastne musia byť na plocho, na rozdiel od klasických desktopových počítačov, kde je priestoru dosť a komponenty môžu byť na sebe priečne, čo je vidieť napríklad na moduloch operačnej pamäte či grafickej karte, ktoré sú kolmo k základnej doske.

Ak chcete poznať odpoveď na otázku, čo je možné v rámci konkrétneho all-in-one počítača vymeniť, obvykle je vhodné ho otvoriť a na jeho konštrukciu sa pozrieť. Na vlastné oči uvidíte, ako je všetko v danom a teda konkrétnom type a modeli zariadenia riešené. Zistíte či je dátové úložisko samostatné (napr. 2,5“ alebo 3,5“ SATA formát) alebo naopak spájkované napevno, či je RAM riešená vo forme modulov a o aké typy ide. Uvidíte aj to, či sú k dispozícii voľné sloty, alebo či sú naopak všetky obsadené, čo by znamenalo, že pamäť nie je možné rozšíriť doplnením, ale len výmenou kus za kus.

Kým výmena niektorých komponentov môže mať „používateľský charakter“, pretože ide o bežné prvky kupované v obchodoch, ako napr. HDD/SSD s rozhraním SATA, iné môžu vyžadovať zložitejší „servisný postup“, pri ktorom je potrebné komplexnejšie zapojenie a objednávka komponentov priamo od výrobcu, mimo bežnej obchodnej ponuky. V tejto súvislosti je vždy vhodné si preštudovať servisný manuál k zariadeniu, kde sa jednotlivé veci často dozviete (nemýliť si s používateľským manuálom, ktorý síce môže, alebo obvykle neobsahuje tieto typy informácií).

Vymeniť starý 2,5“ pevný disk, často 5200-otáčkový, ktorý sa do týchto zariadení v minulosti osadzoval, za výkonné SSD, vie výkonu poriadne pomôcť. Rovnako ako výraznejšie rozšírenie pamäte, napríklad na dvojnásobok, čo je cítiť pri skoku z 4 na 8 GB, alebo z 8 na 16 GB. Suma týchto zásahov môže byť pritom neveľká (často do 100 eur) a naozaj sa oplatí.

All-in-one počítač od firmy HP zvnútra
All-in-one počítač od firmy HP zvnútra

Z vašej otázky je ale zrejmé, že vás zaujíma hlavne možnosť výmeny procesora a grafickej karty. Pri all-in-one počítačoch žiaľ musíte akceptovať, že možnosť výmeny týchto komponentov sa obvykle výrazne líši od toho, čo si predstavujete pod slovom upgrade. Platí to isté, čo pre notebooky.

Nejde o to, že by sa procesor alebo grafické karty nedali v týchto zariadeniach fyzicky vymeniť. Jadrom pudla je to, za čo sa vlastne dajú vymeniť. Kým pri plnohodnotných klasických počítačoch (desktopoch) sú limity minimálne a nejaký lacný procesor či integrované GPU môžete vymeniť za poriadne high-end „delo“, tak v prípade notebookov a al-in-one počítačov vás limituje fixné malé telo zariadenia, predpripravené napájanie a predpripravené chladenie.

Vo výsledku tak veľmi často platí, že ich CPU a GPU je síce fyzicky možné vymeniť, ale len za rovnaký, alebo výkonovo dosť podobný model. Výrazne výkonnejší komponent má totiž iné nároky na napájanie, chladenie a priestor, ktorý skrátka k dispozícii nemáte a výmena len za „trošku“ lepší komponent nedáva ekonomický zmysel.

Nie je to pravdaže univerzálne a výnimky existujú, na to ale vždy prídete len pri posudzovaní konkrétneho modelu zariadenia, jeho riešeniach a možnostiach. Priestor, rozmery, ktoré sú k dispozícii a dimenzované napájanie často nie je možné ľahko prekonfigurovať. Pod upgradom si totiž obvykle predstavujeme výmenu jedného komponentu, nie že chceme celý hardvér počítač kompletne vyhodiť a použiť celkom iný

Okrem už spomenutých vecí pritom existuje aj ďalšia komplikácia, v podobe dostupnej podpory firmvéru. Pri all-in-one počítačoch, rovnako ako pri notebookoch, musíte rátať s tým, že tieto zariadenia nie sú vyrábané s úmyslom, že sa ich komponenty budú v priebehu ich technického života vymieňať za úplne iné. Výrobca ich preto na tento účel vôbec nenavrhuje a ani nepripravuje.

Nie že by sa výrobca výmene nejako priamo pokúšal zabrániť. Ide o to, že nemôžete prirodzene očakávať, že bude investovať vývojársky čas a peniaze do zabezpečenia potrebnej podpory.

Napríklad pre základné dosky klasických desktopových počítačov je typické, že výrobca investuje čas a financie do aktualizácií firmvéru po dobu niekoľkých rokov, čo umožní, aby sa na dosku mohli osadzovať aj procesory, ktoré prišli na trh až po jej vydaní. To pri notebookových/all-in-one základných doskách obvykle nikto nerobí a častokrát preto na ne osadíte iba procesory, ktoré už v dobe vydania daného počítača existovali na trhu (respektíve existovala ich generácia).

Grafických kariet sa tento limit netýka a pri nich dominuje problém súvisiaci s veľkosťou a spotrebou, ktorý môže byť pri mnohých modeloch all-in-one počítačov z hľadiska relevantného uppgradu nerealizovateľný.

Naozaj ale ide o niečo, čo sa líši model od modelu a od situácie a s tým sa bohužiaľ nedá nič robiť. Ide o dôsledok faktu o aké počítače vlastne ide.

Prečítajte si aj:

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.