Otázka čitateľa: Pred pár mesiacmi som si kúpil nový hardvér v podobe procesora Intel Core i7, 8 GB RAM a základnej dosky GIGABYTE Z97P-D3. K počítaču mám momentálne pripojenú ešte staršiu grafickú kartu a pevný disk z predchádzajúcej zostavy. Ide mi hlavne o disk, ktorý už je pomerne starý (Seagate 1TB/7200ot). Presný vek neviem, ale ide približne o 8 rokov. Technik, ktorý mi v predajni komponenty vymieňal, ma upozornil na jeho výmenu. Disk je totiž hlučný a pri zapnutí/vypnutí cvakne alebo buchne. Pri behu systému sa mi taktiež občas objavujú BSOD. Riešim teda, ako disk nahradiť a použiť ho iba na zálohu. Špekulujem, že by som si na systém kúpil SSD a na väčšie dáta druhý HDD. Doska podporuje RAID 0, 1 a tak by som sa chcel opýtať, ako by bolo najlepšie ho použiť. Je nutné kúpiť rovnako veľký HDD na zrkadlenie dát? Je disky nutné najprv pred spustením RAID formátovať, alebo sa dáta automaticky začnú kopírovať z jedného disku na druhý? Uvažujem, že by som pripojil nový HDD cez RAID, spravil zrkadlovú kópiu a potom by som starý disk odpojil a nechal ho iba ako zálohu. Je to takto možné, alebo je vhodné to riešiť inak?
Prevádzkovať moderný výkonný desktop bez SSD je už dnes krajne nevhodné. Do procesora Intel Core i7 ste pritom investovali nemalé peniaze a je škoda inštalovať systém na veľmi starý HDD, ktorý vám výkon počítača zbytočne dehonestuje. Odporúčame vám pre systém a programy zvoliť SSD s kapacitou 240 GB a väčšou. Ak vás cena prehnane netlačí, a nejde o kancelársky stroj, menším ako 240 GB SSD sa vyhnite, ušetríte si prípadné starosti do budúcna. Ceny sú pri tom už dnes veľmi priaznivé a začínajú od 60 eur.
V základe vám nič pravdaže nebráni, používať starší HDD akokoľvek dlho, pokiaľ funguje. Dnes by HDD mali slúžiť hlavne ako úložiská multimédií a iných objemovo veľkých dát, ktoré nijak neťažia z rýchlej prístupovej doby SSD. Pri všetkých dátach na ktorých vám záleží platí pravdaže to, že by mali byť zálohované a mali by teda existovať na dvoch fyzicky oddelených úložiskách.
Zobrazenie reportu S.M.A.R.T. diskov pomocou programu HD Tune Pro
V prípade, že váš súčasný disk už vykazuje neštandardné správanie, jeho zvukový prejav sa zmenil a nastávajú problémy s čítaním, čo spôsobuje BSOD, je vhodné ho už viac nepoužívať. Jeho aktuálny stav si môžete overiť utilitou ako je napríklad HD Tune Pro či akýmkoľvek iným programom, ktorý dokáže čítať dáta S.M.A.R.T. reportu. V nich uvidíte, koľko dní už je disk v prevádzke a taktiež si budete môcť prečítať, koľko sektorov je už vyradených, koľko zlyhaní pri čítaní už disk zaznamenal a podobne.
Vo vašom počítači by bola celkom normálna kombinácia napríklad 240 GB SSD a jedného niekoľko TB pevného disku (záleží pravdaže na tom, aké dátové požiadavky máte). Kupovať dnes desktopový 1 TB pevný disk je cenovo nevýhodné (cca 50 eur), pretože za 50 % cenové navýšenie dostanete 100 % navýšenie kapacity. Modely s kapacitou 2 TB začínajú na cenách okolo 75 eur, 3 TB na cenách okolo 100 eur a 4 TB na 135 eurách.
Vaša úvaha o RAID, konkrétne o zrkadlení v rámci RAID 1, vychádza z nesprávneho pochopenia funkcie diskových polí. Pri takomto zapojení napríklad dva 1 TB disky fungujú súčasne a softvéru sa javia ako jediné 1TB úložisko. Dáta sú pri zápise ukladané v rovnakom čase dvakrát, ale vy vidíte len jednu kópiu. Akonáhle nastane fyzické zlyhanie disku, z princípu práce RAID 1 zostane totožná kópia dát na druhom disku z páru a dáta tak nestratíte. Ľahko môžete pripojiť nový disk, nahradzujúci ten pôvodný, previazanie obnoviť a pokračovať ďalej. Ide o poistku pre fyzické zlyhanie hardvéru. Z hľadiska zmazania dát omylom, zašifrovania súborov škodlivým softvérom a podobne, vás RAID 1 nijako nechráni, pretože akákoľvek zmena sa okamžite prejaví na oboch diskoch. Ak si túto schému práce uvedomíte, zrejme vám už napadlo, že zrkadlenie dvoch diskov, po ktorom jeden odpojíte a schováte ho do šuplíka, nemá s RAID nič spoločné. Ide o klasickú externú zálohu a pre ňu žiadny RAID riešiť nepotrebujete.
Zálohovanie tohto typu je úplne normálne. Ľudia si zálohu bežne robia napríklad raz za týždeň alebo mesiac na externý USB disk, NAS, alebo aj tak ako napadlo vám, na bežný disk uložený následne do šuplíka. Pri dátach, ktoré sa menia len zriedkavo je takáto frekvencia dostatočná (pri často upravovaných dokumentoch a iných dôležitých dátach je nutné zachovať vyššiu frekvenciu, ale keďže ide obvykle o malé objemy dát, postačí napríklad jeden priečinok synchronizovaný s cloudovým úložiskom). Keď všetky dáta na disku zálohujete na iný disk po prvýkrát, všetko môžete vykonať ručne. Následne už je vhodné použiť nejaký softvér, ktorý bude kopírovať len zmeny. Osobne používam už dlhé roky veľmi jednoduchú bezplatnú utilitu Karen’s Replicator. Po pripojení druhého disku sa spustí kontrola celého obsahu alebo len vybratých priečinkov, pričom všetky dáta ktoré pribudli sa prekopírujú, dáta ktoré boli zmazané sa zmažú (je možné zakázať) a súbory, ktoré boli zmenené sa prepíšu. Nezmenené dáta sa ignorujú, takže aktuálne „prezrkadlenie“ trvá obvykle len pár minút. Podobných programov existuje veľké množstvo a je na vás, ktorému dáte prednosť.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom júnovom vydaní TOUCHIT č. 5/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
